Nehendikepujte svoje deti tým, že im budete uľahčovať život
Robert A. Heinleinan bol americkým sci-fi spisovateľom. Asi ani v jeho románoch by sme sa nedočítali o takom sci-fi, aké pri online vzdelávaní prežívame dnes. Napriek tomu je teraz jeho citát veľmi aktuálny.
Online vyučovanie nám urobilo z každej hodiny otvorenú hodinu a zároveň hodinu sledovanú inšpektorom – rodičom.
Pri malých deťoch je istá asistencia rodiča nutná kvôli technike. Kde však vytýčiť hranicu, kedy rodič pomáha a kedy výučbe škodí?
Paradoxne škodí práve vtedy, keď si myslí, že pomáha. Keď dieťaťu prekladá to, čomu nerozumie, odpovedá zaňho, opravuje ho.
Vždy sa nájde aspoň jedno dieťa v skupinke, ktoré pochopí, porozumie, odpovie. Nemusia to byť vždy všetci, lebo sa učia aj od seba navzájom. To je pre deti prirodzené, motivuje ich to snažiť sa a vynájsť sa. Navyše mikrofóny sú citlivé, takže túto „pomoc“ počuje celá trieda a čím viac je na hodine počuť rodičov, tým menej je počuť učiteľa alebo ostatných spolužiakov.
Dobrý učiteľ vie, kedy treba pomôcť prekladom a ktoré chyby treba opraviť. A hlavne ako ich opraviť tak, aby dieťa nefrustroval.
